Teórie transformácie školy a rodiny v súčasnej vzdelanostnej spoločnosti
DOI:
https://doi.org/10.52934/eto.164Słowa kluczowe:
Informačná a vzdelanostná spoločnosť, transformácia školstva, školské kurikulum, tvorivý učiteľ, tvorivý žiakAbstrakt
Vybrané futurologické teórie vývoja spoločnosti sú základným odkazom predloženej štúdie. Predstavujú dôležité teoreticko-metodologické východisko pre formovanie vzdelanostnej spoločnosti, v ktorej má dôležitú funkciu vzdelávací systém. V predchádzajúcom, ale aj v súčasnom období, prechádza tento system transformačnými zmenami, ktorých zámerom je skvalitnenie vzdelania pre potreby vzdelanostnej spoločnosti. V širokom spektre informácií, ktoré prenikajú aj do školského kurikula je dôležité vedieť sa orientovať, k čomu napomáha nielen učiteľ, ale aj samotný žiak so svojim kritickým myslením. Autorka sa, z tohto pohľadu, zameriava aj na výsledky výskumu PISA, ktoré prezentujú čitateľskú gramotnosť žiakov na Slovensku.
Bibliografia
Brzeziński, Z. (1999). Velká šachovnice. Vydavateľstvo Mladá fronta.
Carnoy, M. (1999). Globalization and educational reform: what planners need to know. United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization.
Drucker, P. F. (1994). Věk diskontinuity. Obraz měnící se společnosti. Management Press.
Fukuyama, F. (2002). Konec dějin a poslední člověk. Rybka Publishers.
Fukuyama, F. (2004). Budování státu: vláda a světový pořádek v 21. století. Alfa Publishing.
Fukuyama, F. (2005). Veľký rozvrat. Ľudská prirodzenosť a opätovné nastolenie spoločenského poriadku. Vydavateľstvo Agora.
Fukuyama, F. (2012). The Future of History. Can Liberal Democracy Survive the Decline of the Middle Class? Council on Foreign Relations.
Fullan, M. (2007). The New Meaning of Educational Change. Teachers College Press.
Giddens, A. (1999). The Third Way. The Renewal of Social Democracy. Blackwell Publishers.
Humajová, Z., Kríž, M., Pupala, B., Zajac, P. (2008). Vzdelávanie pre život: reforma školstva v súvislostiach. Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika.
Klinec, I. (2003). Na prahu civilizácie Tretej vlny. Futurologické reflexie 1991–2002. Vydavateľstvo IRIS.
Klinec, I. (2010). Využitie futurologických metód pre politické rozhodovanie. Vydavateľstvo Ekonomický Ústav Slovenskej Akadémie Vied.
Kominarec, I. (2009). Metodologické východiská skúmania informačnej spoločnosti. Prešovská univerzita v Prešove [Rigorózna práca].
Kominarec, I. (2012). Znalostná spoločnosť a koncepcia učiacej sa spoločnosti. In P. Slavíčková (eds.), Sborník z mezinárodní vědecké konference. Znalosti pro tržní praxi 2012. Význam znalostí v aktuální fázi ekonomického cyklu (p. 198). Societas Scientiarum Olomucensis II.
Kosová, B., Porubský, Š. (2011). Transformačné premeny slovenského školstva po roku 1989. Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela.
Masuda, Y. (1980). The Information Society as the Post-Industrial Society. Japan Institute for the Information Society.
Masuda, Y. (1991). Informačná spoločnosť. In I. Klinec (eds.), Digest z práce Informačná spoločnosť ako postindustriálna spoločnosť.
Naisbitt, J. (1982). Megatrends. Ten New Directions Transforming Our Lives. Warner Books.
Naisbitt, J. (1994). Global Paradox: The Bigger the World Economy, the More Powerful Its Smallest Players. William Morrow & Company.
Naisbitt, J., & Naisbitt, D. (2010). Chinas Megatrends. The 8 Pillars of a New Society. Harper Business.
PIRLS: Medzinárodná štúdia čitateľskej gramotnosti. [online]. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, © 2000 – 2005 [cit. 2014-08-04]. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=647
PISA [online]. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, © 2000 – 2005 [cit. 2007-08-14]. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=645
Podpriemerne vzdelaní Slováci. In EurActiv [online], 07.12.2004 [cit. 2014-08-10]. Dostupné na: http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/clanok/podpriemerne-vzdelani-slovaci
Porubský, Š. (2012). Školské reformy na Slovensku v medzinárodnom historickom kontexte. Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela.
Průcha, J. (1997). Moderní pedagogika. Vydavateľstvo Portál.
Rifkin, J. (1995). The End of Work: The Decline of the Global Labor Force and the Dawn of the Post-Market Era. G.P. Putnam’s Sons.
Rifkin, J. (2002). The Hydrogen Economy: The Creation of the Worldwide Energy Web and the Redistribution of Power on Earth. J. P. Tarcher/Putnam.
Rifkin, J. (2004). Globálne prázdniny. In J. Zakowski (eds.), Obavy a naděje (p. 218). Vydavateľstvo Mladá fronta.
Rifkin, J. (2004). The European Dream: How Europe’s Vision of the Future Is Quietly Eclipsing the American Dream. Polity Press.
Rifkin, J. (2011). The Third Industrial Revolution. Palgrave Macmillan.
Toffler, A., & Toffler, H. (1980). The Third Wave. Bantam Books.
Toffler, A., & Toffler, H. (1985). Tretia vlna. ÚV KSS.
Toffler, A., & Toffler, H. (1992). Šok z budoucnosti. Práce.
Toffler, A., & Toffler, H. (2001). Nová civilizace. Třetí vlna a její důsledky. Dokořán.
Toffler, A., & Toffler, H. (2006). Revolutionary Wealth. How it will be created and how it will change our lives. Random House.
Václavík, V. (1972). Veda, prax a škola. Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
Walterová, E. a kol. (2004). Úloha školy v rozvoji vzdělanosti. Paido.
Pobrania
Opublikowane
Jak cytować
Numer
Dział
Licencja
Utwór dostępny jest na licencji Creative Commons Uznanie autorstwa – Użycie niekomercyjne – Bez utworów zależnych 4.0 Międzynarodowe.
Autorzy publikujący w czasopiśmie udzielają jego wydawcy zgody o następującej treści:
- Autor zachowuje autorskie prawa majątkowe do utworu, a jednocześnie udziela wydawcy czasopisma zgody na jego pierwszą publikację w wersji drukowanej i wersji online na licencji Creative Commons Uznanie autorstwa - Użycie niekomercyjne - Bez utworów zależnych 4.0 Międzynarodowe
oraz zgody na wykonywanie opracowań, w tym przekładów. - Autor ma możliwość udzielania zgody niewyłącznej na opublikowanie utworu w wersji, która ukazała się w czasopiśmie (np. zamieszczenia go w repozytorium instytucjonalnym lub opublikowania w książce), wraz z informacją o jego pierwszej publikacji w czasopiśmie.
- Autor może umieścić swój utwór online (np. w repozytorium instytucjonalnym lub na swojej stronie internetowej) jeszcze przed zgłoszeniem utworu do czasopisma.
